Zodpovednosť detí závisí od komunikácie a spolupráce rodičov s deťmi

Podstata výchovy spočíva vždy v spolupráci rodič a dieťa, dospelý a dieťa. Spolupráca sa nevytvorí bez vzájomného akceptovania a prijatia zodpovednosti rodičmi aj dieťaťom. Rodič aj dieťa sa učia pri svojej spoločnej ceste prijať dôsledky svojho správania, akceptovať sa vzájomne vo svojej bohatosti a prijať zodpovednosť za svoje činy. Vtedy sa rodičia a deti cítia slobodne, bez pocitov viny a neúspechov a dokážu sa správať uvážlivo pri činnostiach, ktoré sa ich bytostne týkajú. Je treba, aby rodičia dobre poznali a chápali svoje deti, aby ich naučili prijať a využívať vlastnú zodpovednosť.
Vo výchove kladieme dôraz na potrebu lásky u detí a akceptovanie ich potrieb. Dospelí musia vo vzťahoch so svojimi deťmi nájsť hranicu, aby trvanie na požiadavkách neprešlo k plaču a vzdoru. Dnešné deti si často môžu robiť, čo chcú a zodpovednosť za ne nesú rodičia. Len pomaly nechávajú svoje deti, aby boli samostatné a robili prvé chyby a po nich, samozrejme, opravy vo svojich činnostiach. V ranom detskom veku správanie dieťaťa výrazne poznamenáva veľké citové zaujatie a momentálne želania. Vytrvalo sa dožadujú svojich potrieb. Malé deti, skoro do ukončenia predškolského veku, majú silnú potrebu plniť si svoje želania, potreby, napriek dohováraniu a vysvetľovaniu rodičov. Vnímajú to ako odmietnutie a plačú. Odpútajú ich úlohy, ktoré robia radi, a ktoré dobre zvládajú, napríklad jednoduchá pomoc doma, praktické činnosti, ktoré slúžia predovšetkým na zvládnutie citového afektu dieťaťa, nie na presné vykonanie úlohy.
Ak chcú rodičia podnietiť vo svojich deťoch pocit zodpovednosti a spoľahlivosti, musia reagovať individuálne pri každej situácii, a individuálne pri každom svojom dieťati. Pri rovnakej výchove v rodine sa deti správajú rôzne, to treba vnímať a rešpektovať. Ak rodič získa svoje dieťa pre spoluprácu, vtedy je ich spoločná cesta oveľa jednoduchšia.
Rodičia vychovávajú svoje deti k zodpovednosti už pri domácich prácach, učení a štúdiu, pri vzájomnej starostlivosti rodinných príslušníkov a o seba navzájom – pri hrách, spoločných aktivitách, návštevách v rodine. Zodpovednosť a spoľahlivosť znamená aj to, že sa uskromníme, odložíme svoje vlastné potreby, uprednostníme potreby iného. K zodpovednosti učíme dieťa od raného detstva, ukazujeme mu naše vlastné rodičovské zodpovedné a spoľahlivé správanie. Nech vám doma pomáhajú všetky vaše deti bez rozdielu. Naučte ich, aby si vedeli pripraviť jedlo, uložiť si svoje osobné veci, oblečenie, starať sa o svoj priestor, činnosti ukladajte primerane veku, neučte ich rozdielom v práci podľa pohlavia – deti sa ľahko stanú lenivými.
Každý rodič vychováva ako najlepšie vie. Je však veľmi dobré, aby rodičia reagovali pružne a rýchlo pri prípadných ťažkostiach vo výchove alebo v náročných životných situáciách, ktoré môžu nastať. Naše deti cítia, že rozhodnutia dospelých, ktoré majú vplyv na ich život, môžu často ovplyvňovať iba nepatrne. Preto sa zameriavajú na činnosti, ktoré im to isté spôsobom kompenzujú, a najčastejšie je to vzdor, odmietanie pripojiť sa k rôznym požiadavkám rodičov. Najskôr sa rodičia radia so svojimi blízkymi ľuďmi, rodinou, priateľmi. Často sú však aj oni v danom probléme citovo zaujatí, a stáva sa, že strácajú objektivitu.
Keď sa rodičia cítia bezradní pri výchove svojich detí, majú dostatok možností, komunikovať s odborníkmi v oblasti detskej psychológie, ktorí sa zaoberajú vývinom detí a mládeže. V rámci takejto spolupráce sú schopní nájsť stanoviská, ktoré pomôžu zvládnuť rodine výchovné ťažkosti.
Zdroj: cesta 12/2018 – PhDr. Terézia Gallová, Mgr. Alena Skalková

Čo by malo vedieť dieťa pred vstupom do základnej školy

Školská spôsobilosť je definovaná ako súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.

Telesná zrelosť: (tú posudzuje detský lekár)
• Dieťa má mať výšku cca 120 cm a váhu okolo 20 kg.
• je vyspelé v tom zmysle, že dochádzka do školy mu nespôsobí nadmernú záťaž
a ochorenie.

Rozumová zrelosť:
• Dieťa má bohatšie vedomosti o blízkom i vzdialenejšom okolí.
• Pozná napr. mená susedov, názvy ulíc, druhy obchodov.
• Vie ako sa volá, koľko má rokov, kde býva.
• Pozná aj menej známe zvieratá, stromy, rastliny, dopravné prostriedky, ročné obdobia.
• Rozlišuje odtiene farieb.
• Pozná základné geometrické tvary, orientuje sa vo vzťahoch veľkosti, množstva,
poradia.
• Má číselnú predstavu aspoň do 5, dokáže sa úmyselne, z vlastnej vôle sústrediť na
činnosť aspoň 15 – 20 minút.
• Zapamätá si čo vidí a počuje.
• Ľahko sa učí básničky a pesničky.
• Chápe dej, vie porozprávať obsah rozprávky.
• Predmety a javy porovnáva, hľadá odlišnosti.
• Výslovnosť je čistá.
• Má bohatú slovnú zásobu, rozpráva plynulo, v rozvitých vetách.

Motorická zrelosť:
Jemná motorika
• Jeho pohyby sú obratné koordinované, behá, skáče, hojdá sa, vie udržať rovnováhu.
• Vie sa umyť, učesať, obliecť, zaviazať si šnúrky, používa príbor.
• Chce pomáhať v domácnosti, používa nožničky, kladivko ….
• Správne drží ceruzku, jeho ruka je uvoľnená, línie kresby pevné.
• Postavu nakreslí so všetkými základnými znakmi, rozvíja sa námetová kresba.

Hrubá motorika
• Vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať.
• Dokáže chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

Sociálna zrelosť:
• Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
• Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.
• Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča.
• Pri príchode vie pozdraviť.
• Pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním.
• Vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať.
• Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
• Nemá problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
• Ovláda pravidlá slušného správania.
• Chce stále viacej samostatnosti.

V rámci optimalizácie vývinu detí a eliminácie problémov po zaškolení sa v poslednom čase venuje zvýšená pozornosť práve posudzovaniu školskej spôsobilosti s cieľom včasnej identifikácie a znižovaniu prípadných problémov detí. Zvládnutie prvých ročníkov školy je pre dieťa veľmi dôležité aj z psychologického hľadiska. Problémy v prvej triede môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú jeho školskú dráhu. Pre ne je potom vstup do školy traumou, začiatkom vlastných neúspechov, nepretržitých na seba nadväzujúcich problémov.

Dieťa zrelé na vstup do školy:
• správne vyslovuje jednotlivé hlásky,
• dokáže rozpoznať prvú a poslednú hlásku v slove,
• spontánne rozpráva o všetkom, čo sa okolo neho deje,
• používa gramaticky správne vety,
• vie naspamäť detské básničky a pesničky,
• vie zopakovať obsah krátkej rozprávky,
• dokončí stanovenú úlohu a nenechá sa vyrušiť inými zrakovými alebo sluchovými podnetmi,
• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15 – 20 minút,
• je schopné vysvetliť základné jednoduché zákonitosti, vzťah príčiny a následku,
• orientuje sa v priestore – vie, kde je hore, dole, vpredu, vzadu, vpravo, vľavo,
• rozlišuje pojmy malý, veľký, hrubý, tenký, krátky, dlhý,
• orientuje sa v čase – včera, dnes, zajtra,
• vie odhadnúť množstvo – veľa, málo, rovnako,
• správne drží ceruzku a nevyvíja na ňu príliš silný tlak
• kreslí pevné a neroztrasené línie, dokáže obkresliť jednoduché figúry,
• nakreslí postavu so všetkými základnými znakmi,
• vystrihne jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• pozná základné farby – červená, oranžová, žltá, zelená, modrá …,
• zvyká si na nové prostredie a osoby bez väčších problémov,
• má potrebu stretávať sa s inými deťmi, nebojí sa,
• nie je agresívne a spory dokáže riešiť väčšinou bez hádky a bitky,
• ovláda základy slušného správania – vie pozdraviť, odzdraviť …,
• je schopné samostatne sa obliecť, obuť, pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na topánke,
• má vypestované základné hygienické návyky.

O čítaní rozprávok deťom

Schopnosti pre čítanie sa rozvíjajú v ranom detstve. V tomto období dozrieva mozog, vyvíjajú aj základné predpoklady pre čítanie a základné stratégie spracovania informácií, ktoré bude človek využívať v budúcom živote. Začať s čitateľskou prípravou možno už s budúcimi mamičkami, pretože sluch je jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u človeka už v embryonálnom veku rozvíjajú.
Keď rodičia čítajú deťom rozprávky, formuje to správanie detí aj celkové spracovávanie podnetov a ich využitie v praxi. Zlepšuje sa im slovná zásoba, deti sú sčítanejšie a vedia sa aj lepšie sústrediť. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.
Čítanie znamená zapojenie mysle čitateľa, jeho rozumových pochodov, ponor do príbehu. S knihou intenzívnejšie prežijú účastníci čítania spoločné dobrodružstvo, čím upevňujú i medziľudské vzťahy. Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom kníh, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej, stretnutie sa s autorom detskej literatúry dokáže dieťa motivovať ešte viac. Knihy, ktoré deti s rodičmi čítajú doma si môžu doniesť do materskej školy a oboznámiť svojich spolužiakov, prečo je táto kniha pre nich obľúbená a zároveň môžu prerozprávať krátky príbeh jej obsahu.
Nemožno však zabúdať ani na ostatné pozitívne stránky, ktoré čítanie rozprávok našim deťom prináša:
• V prvom rade prospieva vášmu vzťahu s dieťaťom. Neberte čas strávený pri knihe ako povinnosť, ktorú máte na programe dňa, ale ako vzácny okamih, ktorý patrí jedine vám.
• Dieťa nemusí poznať písmenká, učí sa však načúvať zvukom jednotlivých hlások a rozširuje si svoju slovnú zásobu. Možno ste postrehli, že deti často čítanie „napodobňujú“. Naučia sa, kedy treba otočiť stránku, aby rozprávka mohla pokračovať.
• Dieťa sa učí, ako knihy čítať. Zdá sa vám to smiešne? My dospelí si totiž vôbec neuvedomujeme, že dieťa nemá žiadnu vrodenú danosť čítať knihu spredu dozadu a samotný text zľava doprava. Nevie ani to, že text je samostatná časť stránky a má inú funkciu než obrázky. To si postupne osvojuje až čítaním knihy s rodičom.
• Príbehy a rozprávky ponúkajú deťom návody, ako sa zachovať v určitých situáciách, pomáhajú im rozlišovať medzi dobrom a zlom, vytvárajú v ich podvedomí základné pravidlá správania. Budujú v nich tiež schopnosť vyvodzovať úsudok, rozmýšľať logicky, či rozoznať príčinu od následku. To im, samozrejme, neskôr pomôže správne interpretovať informácie, ktoré dostali.
• V neposlednom rade si deti počúvaním rozprávok vytvárajú vzťah ku knihám a rozvíjajú si vlastnú predstavivosť. Mnoho príbehov je síce ilustrovaných, ale nejde o pohyblivé obrázky, takže veľkú časť scén si musia deti jednoducho domyslieť.
Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a príjemnú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či dieťa pochopilo všetky slová, nechať mu čas premýšľať o texte. Dospelý má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora až po ilustrátora knihy.

Vyučovanie v neformálnom prostredí

O pozitívnom vplyve prírody nikto z nás nepochybuje. Príroda pomáha znižovať stres,
podporuje schopnosť sústrediť sa, zlepšuje funkciu imunitného systému. Prírodné prostredie
poskytuje pocit slobody, vnútorného sebauspokojenia, šťastia a pohody. Pobyt vonku dokáže
zvýšiť aj kapacitu mozgu na prijímanie nových informácií. Nie náhodou sa stáva forma
výučby v prírode čoraz populárnejšou.
Outdoorová edukácia je zameraná na všetky stránky osobnosti dieťaťa. Podporuje
rozvoj v kognitívnej, socioálno-emocionálnej aj psycho-motorickej oblasti. Skrze aktivít
v prírode sa stávajú deti kreatívnejšie, flexibilnejšie, vytvára sa u nich kritické a hodnotiace
myslenie. Rozvíjajú sa komunikačné a sociálne zručnosti, deti nadobúdajú praktické
skúsenosti a zručnosti.
Prírodné prostredie poskytuje množstvo príležitostí na zážitkové učenie. Priamy
kontakt s prírodou rozvíja citlivosť pre vnímanie jej krásy a evokuje túžbu dieťaťa spoznávať
a objavovať zákonitosti prírody. Prostredníctvom zážitkov počas pobytu vonku sa vytvára
vzťah k životnému prostrediu, k ochrane a starostlivosti o prírodu. Deti získavajú vlastným
objavovaním poznatky o živej a neživej prírode.
Vyučovanie v prírode je súčasťou aj nášho vzdelávacieho programu. Pravidelne sa
zapájame do celosvetovej kampane, ktorej cieľom je hrať sa a vzdelávať sa v prírodnom
prostredí. Dvakrát ročne realizujeme v našej materskej škole Deň vyučovania v prírode.
Edukácia v tento deň bude prebieha v prírodnom prostredí nášho sídliska, ale aj v areáli
materskej školy, ktorý je vhodne upravený na mnohostrannú outdoorovú edukáciu.
Deti pozorujú prírodné javy, rastlinnú a živočíšnu ríšu v bezprostrednom kontakte
s prírodou. Majú možnosť vybrať si z množstva hier na zmyslové vnímanie, z atraktívnych
pohybových hier a tvorivých dielní zameraných najmä na prácu s prírodným materiálom.
Potešením pre deti je aj spánok na čerstvom vzduchu.